Tím pod vedením Hrnčiarika a Tomáša Kolona doposiaľ odkryl zvyšky
unikátnych obydlí, zásobnicových jám na potraviny, pece na tavenie
železa a pečenie chleba, ako aj studňu so zachovanou drevenou
konštrukciou. „Okrem početného keramického materiálu sa podarilo
objaviť 7000 až 5000 rokov staré kostené a parohové nástroje, medzi nimi
napríklad takzvanú korčuľu na pohyb po ľade, poľnohospodárske náradie
vyrobené z parohoviny, tiež zbrane, okrem iného aj náboje do praku,
sklené náramky, prasleny a tkáčske závažia. Vďaka týmto nálezom je možné
rekonštruovať život v praveku," uviedol Hrnčiarik s tým, že pôvodní
obyvatelia Bieleho Kostola sa primárne zaoberali obrábaním úrodnej
poľnohospodárskej pôdy, chovom dobytka a lovom divej zvery. Popri tom sa
venovali produkcii textilu a výrobe pracovných nástrojov z dreva, kosti
a železa. Na preskúmanej ploche sa taktiež podarilo zachytiť zvyšky
pohrebiska z doby bronzovej, v ktorom boli pochovaní jedinci v
prenatálnej polohe známej ako skrčenci.
Na realizácii archeologického výskumu sa podľa dekana Filozofickej
fakulty okrem pracovníkov katedry podieľajú aj poslucháči klasickej
archeológie TU, ktorí získavajú praktické skúsenosti potrebné pre svoje
budúce povolanie. „V nasledujúcich mesiacoch bude archeologický
výskum pokračovať pod stavebnými pozemkami domov. Vďaka dobrej
spolupráci s investorom stavby sa podarí komplexne preskúmať celú
lokalitu, budúci majitelia domov budú tak oslobodení od povinnosti
vykonať na svojom pozemku archeologický výskum," konštatoval Hrnčiarik.
Po skončení terénnych prác všetky nálezy podrobne zrekonštruujú a
odprezentujú na príležitostnej výstave v priestoroch univerzity.
Následne budú pod gesciou Krajského pamiatkového úradu Trnava uložené v
zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave.